Architektúra, Medzivojnové obdobie (1914 - 1945)

Kočkovský kanál ako súčasť Vážskej kaskády

Kočkovský kanál je prvým z viacerých umelo vybudovaných kanálov na rieke Váh, patriaci do sústavy Vážskej kaskády. Jeho primárnou úlohou je výroba elektrickej energie, nemenej dôležitá je však aj jeho úloha pri regulovaní koryta Váhu. Práve na strednom Považí sa začalo pohrávať s myšlienkou výstavby vodných elektrární už na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Dôvodov na to existuje viacero, jednak bolo toto územie pravidelne zasahované povodňami kvôli nespútanému toku Váhu, ktorý si dnes už nedokážeme celkom predstaviť, na druhej strane územie stredného Považia začalo byť v tom čase významným pilierom spriemyselňovania Slovenska, čo nutne vyžadovalo nové zdroje elektrickej energie. Hlavným odberateľom elektriny neboli totižto domácnosti, ale priemyselné podniky, v tom čase najmä cementárne v Ladcoch, vybudované ešte v 19. storočí. Kľúčovými sa však stali plány na výstavbu zbrojárskeho komplexu v okolí mesta Dubnica nad Váhom. Tretím z dôvodov výstavby bolo využitie Váhu na dopravné účely v úseku Žilina – Komárno. V súčastnosti fungujú v našom regióne tri vodné elektrárne – v Ladcoch (1936), v Ilave (1946) a v Dubnici nad Váhom (1949).

Pohľad na ešte nezhutnené steny kanála s provizórnou železnicou.

Na výstavbu vodnej elektrárne sa za štandardných okolností zvykne vybudovať priehrada, ktorá zatopí rozsiahle oblasti a zadržuje vodu postupne prechádzajúcu do turbín. V našom regióne však niečo také nebolo možné uskutočniť, najmä kvôli veľkej hustote obyvateľstva, ktoré by muselo byť presídlené. Vhodnejšou alternatívou bolo vybudovanie derivačného kanála mimo hlavného koryta Váhu, skladajúceho sa zo šesť kilometrov dlhého prívodného kanála, ktorého cieľom bolo priviesť vodu z Váhu priamo do elektrárne a tri kilometre dlhého odpadového kanála, ktorý vodu odvádzal. Následne sa na takýto komplex kanálov pripojili ďalšie a ďalšie, čím sa vytvorila celá sústava Vážskej kaskády.

Vysýpanie jedného z tisícok vlakových súprav na steny kanála.

Začiatky výstavby

So stavbou takéhoto, na tú dobu, monumentálneho diela, sa začalo v auguste roku 1932 na úplne prvom úseku Dolné Kočkovce – Ladce. Prvotnou stavbou bola štvorkomorová hať (v súčasnosti v blízkosti spoločnosti Continental), ktorá prehradila koryto Váhu a umožnila príliv a reguláciu množstva vody v samotnom kanáli. Väčšina prác sa vykonávala ručne – krompáčom a lopatou a to jednak preto, že stavebných strojov nebol dostatok, ale tiež preto, že hovoríme o období veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa prejavila obrovským počtom nezamestnaných v regióne. Štátom platená práca sa preto stretla s veľkým nadšením, a tak sa denne na výkopoch hatí a kanálov striedalo v dvoch zmenách okolo 2 000 robotníkov. K dispozícii na stavbe boli aj primitívne stavebné mechanizmy, bagre, žeriavy, parou poháňané kladivá a podobne, veľký prínos tiež predstavovala výstavba dočasnej železnice, ktorá odvážala zeminu. Takéto provizórne železničné trate sa stavali po celej dĺžke kanála na oboch jej brehoch.

Satelitný pohľad na hať v Dolných Kočkovciach budovanú v roku 1932. Vľavo pokračuje koryto Váhu a vpravo začína prívodný kanál.

Výstavba pokračovala samotnými stenami kanála, ktoré môžeme v nezmenenej podobe vidieť aj dnes. Na dne je kanál 15 m široký a jeho brehy sú od seba vzdialené na 50 metrov. Tieto najstaršie časti Vážskej kaskády sú zároveň aj najužšie, novšie postavené časti napríklad medzi Žilinou a Považskou Bystricou, sú širšie s väčším prietokom vody. Násypový materiál na steny kanála sa ťažil priamo na mieste a bol postupne sypaný v hrúbke 50 cm. Problém spočíval v tom, že v tom čase neexistovali žiadne hutniace stroje, ktoré by veľké množstvo zeminy utlačili. Hlina sa preto polievala vodou a jazdilo sa po nej železničnými vagónmi. Napriek tomu sa samotný kanál musel nechať odležať celú zimu, aby si zemina “sadla”. Vnútorné steny kanála utesnili 15 centimetrov hrubou vrstvou betónu. Škáry, ktoré vznikli medzi jednotlivými betónovými panelmi, sa utesnili gumoasfaltom.

Dokončené dno kanála niekedy medzi rokmi 1935 – 1936.

Stavba prvej elektrárne v Ladcoch

V roku 1936 bola dokončená prvá a na dlhý čas aj jediná vodná elektráreň na Váhu – Ladce. Pokračovanie kanála spolu s elektrárňami v Ilave a v Dubnici nad Váhom boli prerušené druhou svetovou vojnou a dokončené až v roku 1946, respektíve 1949. Finálne dokončená prvá časť Vážskej kaskády bola až v roku 1952, kedy sa dostavala posledná elektráreň v Kostolnej pri Trenčíne. Úsek Vážskej kaskády v našom regióne sa tak môže pýšiť označením najstarší, zároveň je však aj najužším a teda energeticky najmenej využitým úsekom, keďže v časoch jeho výstavby sa rozhodne nepočítalo s tak veľkým nárastom obyvateľstva a s tým spojeným nárastom odberateľov elektrickej energie. Nie je sa čomu čudovať, v roku 1930 bolo mesto Dubnica obyčajnou dedinou, ničím sa neodlišujúcou od ostatných obcí, o tridsať rokov neskôr to už ale bolo mesto, v ktorom prácu našlo cez 16 000 ľudí. Preto sa o tomto úseku kanála môžeme dočítať aj ako o “úzkom hrdle” Váhu.

Čerstvo vybudovaná vodná elektráreň v Ladcoch. Vľavo dolu môžeme vidieť komoru, cez ktorú sa preplavovali plte.

Infraštruktúra okolo kanála bola doplnená oceľovými mostami a štrkovými cestami. Dvojicu turbín v elektrárni dodala nemecká firma Siemens, ostatné súčasti ako transformátory vrátane všetkých stavebných prác, boli schopné zabezpečiť československé podniky Škoda Plzeň, Konstruktíva Praha, Petri a Danišovič Trnava, Storek Brno a ďalšie. Projekt vypracoval Krajinský úrad v Bratislave pod vedením architekta Jindřicha Merganca. Na monumentálne dielo Kočkovského kanála je potrebné nazerať s úctou – koniec koncov je veľmi pravdepodobné, že niektoré z tých tisícok metrov kubických zeminy prenášali vlastnými rukami aj vaši prarodičia.

Zaujímavé odkazy:
https://www.vtedy.sk/napustanie-vazska-kaskada-vah-kostolna-hydrocentrala
https://www.seas.sk/ve-ilava
https://www.seas.sk/ve-dubnica-nad-vahom
https://www.seas.sk/ve-ladce